Bzukot včiel 

Autorka: Sofía Segovia 
Vydavateľstvo: Grada
Rok vydania: 2021
Počet strán: 440
Hodnotenie: 4⭐/5⭐

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada a knihu si môžete zakúpiť TU.

Anotácia:

Emotívny príbeh o rodinných putách, záhadnom dieťati, jeho včelách, vôni  pomarančovníkov, láske, zrade aj nenávisti odohrávajúci sa v krajine zmietanej revolúciou a ničivou španielskou chrípkou.
 
V deň, keď stará pestúnka Nana Reja našla pod mostom opustené dieťa obklopené včelami, začal sa život jedného mexického mestečka raz a navždy meniť. Chlapčekovi, ktorého pre jeho znetvorenú tvár miestni volali „dieťa pobozkané diablom“, otvorila svoju náruč rodina miestnych plantážnikov, ktorá ho vychovávala ako vlastného.

Simonopia odmalička obklopoval roj včiel, ktorý ho všade sprevádzal a chránil. A ako rástol, prinášal do života svojich adoptívnych rodičov čoraz viac zázrakov. Mal totiž jednu výnimočnú schopnosť... Keď zavrel oči, videl to, čo nikto iný – prichádzali k nemu vízie toho, čo ešte len príde – krásne, aj tie nebezpečné.
Na pozadí mexickej revolúcie a španielskej chrípky sa tak odvíja jedinečný príbeh zachytávajúci nielen osud krajiny, ale aj rodiny, ktorá vložila svoju lásku, vieru a budúcnosť do rúk niekomu, koho čisté srdce ochránilo celý rod pred zradou, chamtivosťou a nenávisťou.

Recenzia:

Táto kniha má v sebe veľký potencionál a každý si v nej podľa mňa nájde niečo pre seba.

Trvalo mi celkom dlhú dobu kým som sa do knihy začítala. Autorka tam na začiatku predstavila príliš veľa postáv a ja som si ich nedokázala zapamätať. Bolo to asi prvých 200 strán, a potom som sa už konečne do príbehu dostala. Z takého veľkého množstva postáv som nemala problém vybrať si nejaké, ktoré mi prirástli k srdcu...stali sa nimi určite Simonopio a Francesco junior. Simonopio bol krásna postava. Takú som v knihe ešte nezažila a vždy ma niečím dokázal prekvapiť. Sympatická mi boli aj Beatriz a starká Reja. 

Páčilo sa mi prostredie, kde sa príbeh odohráva. Čítať o období španielskej chrípky, vojny a agrárnej reformy ma neskutočne bavilo. Ani som nečakala, že ma to až tak chytí, ale znovu sa mi potvrdilo to, že historické knihy mám očividne v obľube. 

Je to písané ako magický realizmus, takže budete mať pocit, že sa nachádzate v nejakom krásnom sne, ale potom príde realita. 

Je pravda, že som mala trochu väčší problém so začítavaním sa do knihy, to mi nepomohlo v chuti do čítania, takže som mala pocit, že je tá kniha nekonečná. Ale keď som sa do príbehu o včelách konečne dostala, tak som sa nevedela odtrhnúť. Hlavne na konci. 

Koniec ma emočne vyčerpal. Stalo  sa tam tak strašne veľa vecí, ktoré mi zlomili srdce. Nečakané zvraty, ku ktorým nás autorka postupne navádzala celú knihu ma prekvapili. Keď som konečne pochopila, kto je rozprávač, knihu som si obľúbila ešte viac. 

Takže ja vám knihu určite odporúčam. Je to úplne niečo iné ako to, čo bežne čítam. Ale takáto zmena mi dobre padla, pretože som zmenila žáner, páčilo sa mi to a teraz sa zase teším na knihy, ktoré obľubujem. 

Bzukot včiel je jedinečná kniha, ktorá si podľa mňa získa srdcia viacerých čitateľov. No myslím si, že nie je úplne pre každého. 

Mne sa páčila a neľutujem čas s ňou strávený, aj napriek tomu, že to bola veľmi dlhá doba.